S priaznivejšou epidemiologickou situáciou dochádza aj k postupnému návratu zamestnancov do kancelárií. Najmä letné mesiace však pre nich môžu znamenať ďalšie zdravotné riziká. Vysoké teploty totiž spôsobujú nielen stratu výkonnosti, ale v krajných prípadoch môžu človeka dohnať až k pracovnej neschopnosti. Preto rovnako ako je v zime nutné zaistiť vykurovanie miestností, v lete by sa mali zamestnávatelia postarať o zabezpečenie vhodnej klímy na pracovisku.

Nielen práca, ale aj pracovné prostredie významne ovplyvňuje zdravotný stav každého zamestnanca. Už viac než rok kladieme zvýšené požiadavky na dodržiavanie hygienických opatrení, v lete však patrí medzi priority aj udržiavanie priaznivej tepelnej klímy. S ňou totiž úzko súvisí vnímavosť človeka k ďalším zložkám pracovného prostredia, medzi ktoré patria napríklad čistota ovzdušia, hluk či osvetlenie. Kým v apríli či máji sa priemerná teplota vzduchu pohybuje medzi 10 až 15 ° C, v letných mesiacoch sa šplhá nad 23 °C a počas dňa nezriedka prekračuje 30-stupňovú hranicu. Zamestnávatelia by sa preto mali snažiť pracovníkom zabezpečiť optimálne podmienky na nerušený výkon práce.

Svetlo a žiarenie regulujte pomocou cloniacich systémov

Na prácu je najvhodnejšie prirodzené denné svetlo. Podľa psychológov práce intenzívnejšie svetlo zlepšuje náladu. Zároveň by však na pracovisku nemalo dochádzať k oslňovaniu, ku ktorému priame letné slnko často prispieva. Zamestnávateľ by mal umožniť reguláciu slnečného žiarenia pomocou rôznych cloniacich systémov. Asi najúčinnejšie sú vonkajšie žalúzie a markízy, prípadne stavebné tieniace prvky – termálne sklá či fólie na sklá. „Ak je vonkajšia žalúzia zaklopená, preniká do miestnosti iba 6,3 % tepelnej energie. To znamená, že vonkajšie žalúzie dokážu odcloniť takmer 94 % tepelnej energie slnečného žiarenia,“ uviedol Petr Přichystal, marketingový manažér spoločnosti Lomax, ktorá v tuzemsku vyrába vonkajšie žalúzie a predokenné rolety.

Zdravotným rizikom môže byť aj klimatizácia

Teplota pracovného prostredia by sa mala ideálne pohybovať od 20 ° C do 28 ° C, pri vyššej fyzickej náročnosti práce sa požiadavka na teplotu ešte znižuje. Vysoké teploty na pracovisku spôsobujú nadmernú únavu a nesústredenosť vedúcu až k nebezpečným úrazom. Pri dlhotrvajúcich vysokých teplotách sa môžu prejaviť príznaky akútnych zdravotných problémov, ako sú nevoľnosť až zvracanie, hnačky, krvácanie z nosa a úst alebo bolesti hlavy.

V letnom období preto veľa pracovísk využíva klimatizáciu. Podľa predpisov by však rozdiel teplôt v interiéri a exteriéri nemal prekročiť 6 °C. Výkyvy teplôt totiž môžu predstavovať veľkú záťaž pre imunitu. Pri znížení imunity z teplotného šoku tak majú vírusy väčšiu šancu udržať sa na vyschnutej sliznici nosa. Najčastejším ochorením, za ktoré môže klimatizácia, je letná nádcha alebo angína. Teplotu v miestnostiach preto odborníci odporúčajú znížiť pomocou vhodného odtienenia. „Problém nastáva aj v prípade, keď vzduch z klimatizácie prúdi priamo na človeka, zdravotné riziká to len zvyšuje. Vonkajšie tienenie chladí priestor kancelárie pasívne a vytvára tak príjemné pracovné prostredie. Zároveň dlhodobo šetrí energiu vynaloženú na klimatizáciu, ktorá je často významnou položkou nielen v nákladoch, ale súvisí aj s emisiou oxidu uhličitého,“ dodal Přichystal.

Dbajte na pitný režim, využite bezpečnostné prestávky

Podľa platných predpisov by mala byť v horúcich dňoch na každom pracovisku dostupná pitná voda. Pri výkone niektorých profesií majú zamestnanci v rámci zabezpečenia pitného režimu ešte nárok na takzvané ochranné nápoje, a to najmä tam, kde nie je technicky možné teplo odstrániť. Často sa v sparnom lete uplatňuje i režim striedania práce a bezpečnostných prestávok. Pri extrémnych horúčavách niektorí zamestnávatelia pristupujú aj k skráteniu pracovného času. Právne predpisy upravujú pracovné podmienky v horúčave individuálne podľa fyzickej náročnosti práce.