Prílišná vlhkosť, vznik plesne či nezdravé vnútorné prostredie. To sú hlavné riziká spojené s nedostatočnou výmenou vzduchu a jeho cirkuláciou v interiéri. Ovplyvniť ju môže zle umiestnený nábytok či záclony, v lete tiež mnohým ľuďom v dostatočnom vetraní prekážajú tropické teploty. Akým spôsobom teda zaistiť dostatočné prúdenie vzduchu aj v týchto týždňoch? A aká vysoká musí byť jeho rýchlosť, aby nehrozilo riziko prievanu v domácnosti? Odpovede nájdete v nasledujúcom článku.

Čerstvý vzduch a jeho cirkulácia patrí ku kľúčovým atribútom zdravého vnútorného prostredia. Základom je preto dostatočné vetranie, do ktorého sa však mnohým ľuďom najmä v období vysokých teplotných extrémov príliš nechce. Nedostatočná výmena vzduchu a jeho malá cirkulácia pritom môže byť dôvodom vzniku prílišnej vlhkosti v interiéri. Dobre to ukazujú miestnosti, pre ktoré je vyššia vlhkosť typická – kuchyne, kúpeľne a spálne – a ktoré je preto nutné intenzívnejšie odvetrávať, či už otvorením okna, spustením digestora či ventilátora, alebo pomocou riadeného lokálneho vetracieho systému.

Zvýšená vlhkosť predstavuje spolu s nedostatočnou cirkuláciou vzduchu ideálne podmienky pre vznik plesní. Na toto riziko je tak nutné dbať napríklad aj pri rozmiestnení nábytku. Pokiaľ je totiž príliš blízko pri stenách, nemôže dochádzať k prúdeniu vzduchu, čím hrozí práve v týchto miestach vznik plesní. Ideálna vzdialenosť medzi stenou a nábytkom by tak mala byť zhruba desať centimetrov.

Na riziko plesní a zvýšenej vlhkosti sa vyplatí myslieť už pri samotnej stavbe. „Súčasná snaha o dokonalé utesnenie a tepelnú izoláciu okien totiž nejde príliš dohromady s potrebnou výmenou vzduchu a jeho cirkuláciou medzi interiérom a vonkajším prostredím. Negatívne sa to potom môže podpísať najmä v objektoch či miestnostiach, ktoré nie sú obývané alebo sa nevetrajú každý deň,“ Martin Prísečan, produktový manažér spoločnosti Enbra Slovakia. Na dostatočnú cirkuláciu vzduchu v miestnosti je potrebné myslieť tiež v zimných mesiacoch, hlavne vo vykurovacej sezóne. Pokiaľ totiž napríklad radiátory a kúrenie zakrývajú záclony, teplý vzduch nemôže v miestnosti dostatočne cirkulovať a vykurovanie sa tak stáva menej efektívnym.

Umiestnenie klimatizácie a prúdenie vzduchu

Najmä počas tropických dní ľudia radšej uzatvoria všetky okná v domácnosti, aby  dovnútra nepúšťali horúci vzduch zvonku. Pre množstvo z nich preto môže byť ideálnym riešením inštalácia klimatizačných jednotiek. V lete vďaka nim môžu svoju domácnosť nielen ochladzovať, zároveň sa totiž klimatizácia postará o dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Ani pri jej využití by sa však nemal podceňovať prísun čerstvého vzduchu a početnosť vetrania. Pokiaľ to vonkajšie teploty príliš neumožňujú, je dobré k vetraniu pristúpiť až vo večerných hodinách a zaistiť tak potrebnú výmenu vzduchu.

V klimatizovanom priestore je však potrebné mať na pamäti práve smer prúdenia vzduchu pri umiestnení vnútornej klimatizačnej jednotky. „Používateľ by totiž mal byť vystavený priamemu prúdeniu studeného vzduchu čo najmenej. Napríklad v obývacej izbe by sa preto mal vyhnúť tomu, aby bola jednotka namierená priamo na sedaciu súpravu. Klimatizáciu je naopak dobré umiestniť tak, aby vzduch z nej prúdil do voľného priestoru. Teda do miest, kde sa používatelia pohybujú menej alebo kadiaľ iba raz za čas prechádzajú,“ uviedol Martin Prísečan. Chladný vzduch vychádzajúci z vnútornej klimatizačnej jednotky umiestnenej väčšinou pri strope zamieri k zemi, zatiaľ čo ten teplý vystúpi k stropu, aby sa mohol ochladzovať.

Rozdielne teploty v miestnostiach

Nielen počas leta, ale aj v priebehu zimy je možné stretnúť sa v domácnostiach s tým, že rozdiel medzi teplotami v jednotlivých miestnostiach je aj niekoľko stupňov. Napríklad v spálni by mala byť teplota pre dostatočnú kvalitu spánku vždy nižšia. „Zároveň je však dobré predovšetkým v lete pamätať na to, že rozdiel medzi klimatizovaným a neklimatizovaným priestorom by mal byť maximálne šesť stupňov Celzia. Či už ide o kombináciu vonkajších a vnútorných priestorov alebo iba miestnosti v interiéri,“ dodáva Martin Prísečan.

Podľa neho je preto dobré aj v tomto období udržiavať medzi miestnosťami s rozdielnymi teplotami určitú mieru cirkulácie vzduchu. „Neznamená to, že by sa vzájomné teploty vyrovnali. Často má na ich hodnotu vplyv napríklad orientácia konkrétnej miestnosti. K udržaniu určitej miery efektívnej cirkulácie môže prispieť aj systém riadeného vetrania s rekuperáciou, ktorý zaisťuje prakticky nepretržité prúdenie vzduchu v celom interiéri,“ doplnil Martin Prísečan.

Kedy hrozí riziko prievanu?

Prúdenie vzduchu vnútri obytného priestoru zaznamená užívateľ často v podobe prievanu, ktorý zabúchava dvere alebo po interiéri rozvíri veci, ktoré dovtedy boli v pokoji. Práve k intenzite prúdenia vzduchu v miestnostiach sa viažu hygienické smernice, optimálna rýchlosť sa pritom odvodzuje od vnútornej letnej teploty. Pre teplotu vzduchu do 24 °C by sa tak mala dodržiavať rýchlosť jeho prúdenia do 0,2 m/s, pokiaľ je teplota vyššia, mala by sa dodržať rýchlosť 0,25 m/s. Ak sa pritom tieto hodnoty prekročia, dochádza k ľahkému vzniku prievanu. Z hľadiska optimálnej rýchlosti prúdenia vzduchu v miestnostiach odborníci uvádzajú hodnotu 0,1 m/s.